Organizácia Okresného kola olympiády v anglickom jazyku je síce dosť náročná, ale zároveň je to pre našu školu veľká pocta a samozrejme aj príjemná skúsenosť. Po minuloročnej veľkej spokojnosti sme boli opäť poverení touto úlohou a môžem len potvrdiť, že posilnení skúsenosťami z vlaňajška sme sa s olympiádou popasovali výborne. 

21. 12. 2016 sme sa vrátili na základnú školu. Nie, hromadne sme neprepadli, robili sme program pre prvákov. Naše herecké talenty sme nenechali ležať ľadom. Príbeh o pánovi Martinovi bol poučný nielen pre prvákov, ale aj pre nás. Boh prichádza v ľuďoch okolo nás, aj keď ho niekedy očami nevidíme (dobre vidíme len srdcom). 21.12. sme ho skutočne stretli a žiara v detských očiach nám bola dôkazom.

„19.12.2016: Nemecký deň“

Ako mnohí z vás viete, v pondelok pred Vianocami sa na škole uskutočnil tzv. „nemecký deň“. Celé to začalo svätou omšou v kláštornom kostole s pátrom Hegglinom, misionárom Srdca Ježišovho zo Švajčiarska. Sv.omša sa slávila v nemeckom jazyku, taktiež sa čítali prosby, v ktorých sme mu omylom zablahoželali k jeho sedemnástym narodeninám. Našťastie to poňal s humorom, nakoľko očakával, že drobné chybičky sa u nás môžu objaviť. Na konci omše boli dvaja žiaci zagratulovať k jeho jubilejnej 70-tke.

Prvým pečivom, ktoré pred Vianocami rozvonia asi každú domácnosť, sú medovníky. Tak sme si aj v našej tercii povedali, že začneme začiatkom adventu na túto tému.

V jedno utorkové popoludnie sme sa v hojnom počte stretli už v osirelej školskej jedálni. Dievčence sa  za pomoci  z domu prinesených vykrajovačiek a náradia zo školskej kuchyne pustili do vykrajovania medovníkov a chlapci pri druhom stole zatiaľ pripravovali ovocie do voňavého punču.

Minulý rok tiež, prečo nie aj tento. Tak sa 2.A rozhodla 15.12.2016 spraviť vianočné posedenie pre rodičov, triednu pani profesorku a samozrejme seba. Hneď po škole sme sa pustili do varenia punču (nealkoholického samozrejme, still kids L),nákupov v TESCU a zdobenia aténskej miestnosti. Tesne pred začatím sme ešte niektorí skúšali program.

Zdá sa to neuveriteľné, ale je to tak.

Vždy koncom roka vyhlasuje TV LUX filmársku súťaž SAFi.

Je to súťaž pre amatérskych filmárov, v ktorej majú spracovať maximálne 5-minútový dokument na nejakú tému. Tento rok bola téma: Moja Mama.

Ja (Andrej Piňák) a môj spolužiak Dominik Pecho sme ako minuloroční víťazi boli pozvaní na otvorenie tejto súťaže. Tak sme sa vybrali 8.12. do Bratislavy na natáčanie. Prišli sme tam asi hodinu pred začiatkom. Porozprávali sme sa s moderátorom Pavlom Dankom, PR manažérkou Evkou Hreškovou, dali si čaj a podobne. Po hodine sme išli do štúdia a začalo sa vysielať live. Samozrejme sme sa nedozvedeli otázky, ktoré dostaneme, takže to bolo zase o improvizácií. Nevadí.

Rok 2016 sa chýli ku koncu a zvesť Vianoc je tu. Čas lásky, pokoja, radosti, rodiny a hlavne je to Ježišov čas. Aj my, študenti 3.A, sme sa chceli podeliť s touto novinou, preto sme sa rozhodli, že 20. decembra navštívime mentálne a fyzicky chorých ľudí v Lipovej.

Pre každého jedného z nás to bol silný zážitok, na ktorý len-tak ľahko nezabudneme. Ľudia, ktorí vôbec nemajú ľahký život, hoci si to možno ani neuvedomujú.

Na posledné dni pred prázdninami sme si my, žiaci 1.N, pripravili pre malinkých škôlkarov, ale aj pre žiakov základnej školy vianočné divadielko. Avšak ako to už býva, problémom sme sa nevyhli ani my. Tým najväčším bolo, či vôbec budeme hrať, pretože veľa našich spolužiakov ochorelo. Obetavosť a ochota však zvíťazili a  náš program sa nám podarilo úspešne uskutočniť- dokonca dvakrát.

Bolo sychravo a chladno a napriek tomu sa sme sa rozhodli vydať sa na dobrodružstvo „ďaleko do zahraničia". A kto konkrétne? Triedy 1.N., časť 1.B. septima. Našim cieľom bolo dobyť Viedeň. Prvou zastávkou na našej ceste bolo Technické múzeum. Skúškou odvahy bolo nájsť vchod. Po celej budove sme museli spĺňať mnoho smrteľne náročných úloh.